Ako správne investovať v čase krízy ?

Autor: Miroslav Ferčak | 24.5.2012 o 6:58 | (upravené 24.5.2012 o 9:35) Karma článku: 7,19 | Prečítané:  1326x

Pôvodne som chcel písať úplne o niečom inom. Myšlienku na môj ďalší blogg som našiel v reakcii na článok, celkom milej pani Kellnerovej Kataríny, ktorá má v profile vetu „Píšem o tom, čo som prežila, čo prežívam v kontakte s ľuďmi“. A tiež vo svojom článku píše „Zastavila som sa pri úvahe blogera, pána Miroslava Ferčáka, ktorý prezentuje svoje názory... Musím zdôrazniť, že túto milú pani nepoznám, a ona moju osobu tiež nie. Ale o tom v reakcii na jej článok( a to som sľúbil, že reakcie už nebudú). Vráťme sa však k investovaniu v čase krízy. Odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá. Až tak jednoduchá, že som sa vôbec nemusel namáhať, aby som našiel tu správnu odpoveď. Stačilo len...

...odpísať esej mojej dcéry,(súhlas autora eseje) a tu je minimálny výsledok môjho snaženia. Citácia(M.F.2010) moja dcéra napísala, „Pôvodne som nemala záujem študovať na vysokej škole. Po ukončení strednej školy som nevedela čo ďalej. Štúdium na vysokej škole som rozhodne zamietla, aj napriek odporúčaniu obidvoch rodičov, a kde sa zamestnať som nemala žiadnu predstavu. S maturitným vysvedčením som si užívala, ešte po dohode s rodičmi bezstarostné posledné prázdniny, ktoré sa však rýchlo skončili a prišla na rad evidencia na úrade práce. Je to obdobie, ktoré som nemala rada. Nazvala by som ho obdobím potvrdení o hľadaní si zamestnania. Bol to vynútený spôsob, ktorým som sa vlastne snažila nájsť uplatnenie v ďalšej dôležitej etape svojho života. Nedarilo sa. Potvrdenia nebol problém dostať, niekedy aj za finančné prostriedky, zrejme spojené s vynaloženými nákladmi materiálnej povahy na pečiatku a atrament. Veľmi rýchlo som zistila, že mi chýbali pracovné skúsenosti a doba praxe. Jedine čo som spĺňala bol môj mladý vek, ovládanie PC, znalosť cudzieho jazyka, vodičský preukaz, ale to bolo asi tak všetko. Počas pohovorov na prijatie do zamestnania som zistila, že požiadavky na zamestnancov sú vysoké. Vek do dvadsatpäť rokov, ukončené dve vysoké školy, aktívna znalosť aspoň dvoch cudzích jazykov, ovládanie PC bola samozrejmosťou , k tomu vodičský preukaz a to všetko uzatvárala požiadavka aspoň päť rokov praxe a znalosť problematiky v danom odbore. Do aktívneho spôsobu hľadania si zamestnania a potrebných potvrdení pre úrad prace prišla brigáda vybavená rodičmi, bez môjho vedomia s nástupom ihneď. Začalo sa obdobie pracovných povinnosti sekretárky v TEZAS-e. Aj keď som s plnením pracovných povinnosti nemala problémy, nadriadení boli prijemní a niekedy až milí, práca ma nenapĺňala. Brigáda sa skončila a ekonómka mi ponúkla pracú aj na ďalšie obdobie. Sekretárka mala isť na materskú dovolenku. Poďakovalo som, ale oznámila som jej, že odchádzam za prácou do zahraničia. Skoro dvojročná práca v zahraničí ,aj keď som si mohla dovoliť nákupy a vymoženosti techniky podľa svojich predstáv, darčeky pre najbližších, dokonca aj krátka dovolenka v Grécku, nesplnila tiež moje predstavy. Mnohokrát som mala zajačie úmysly vrátiť sa domov. Na dovolenke v Grécku som zažila menšie zemetrasenie, snáď to vytriaslo z môjho podvedomia myšlienku vštepovanú rodičmi, že len počas vysokoškolského štúdia mi bude najlepšie. Rozvíjala som myšlienku ďalšieho štúdia do reality. Začala som sa prostredníctvom internetu zaujímať o prijmačky na vysoké školy. Podala som si žiadosti na dve vysoké školy, jednu na istotu, druhú na preverenie vedomosti formou splnenia podmienok na začatie vysokoškolského štúdia. Splnila som podmienky prijatia na obidve školy a tak som v čase hospodárskej krízy rozhodla zarobené peniaze investovať do svojho vzdelania. Čas ukáže správnosť môjho rozhodnutia. Slovensko mám rada, žije tu moja najbližšia rodina, moji priatelia a známi. Aj to ma opäť priviedlo späť zo zahraničia. V prípade opätovnej túžby po zahraničných skúsenostiach je tu možnosť vycestovať na študijný pobyt. V prípade predĺženia krízy, ďalšie štúdium. Som rada, že žijem v zriadení, ktoré mi umožní odpovedať na otázku ,,Prečo študujem na VŠ?“, tak ako sa to v podstate všetko vyvíjalo a nemusím si vymýšľať prázdne frázy, ktoré hovoria o potrebe sa neustále sa vzdelávať a ...“ Včera, moja dcéra úspešne ukončila(veril som v to) trojročné vysokoškolské štúdium prvého stupňa, obhájila záverečnú „bakalárku“ a zvládla aj „štátnice“. Kríza ďalej pokračuje, takže som rád, že si podáva písomnú žiadosť na druhý stupeň „výšky“. Správne sa rozhodla investovať do svojho ďalšieho vzdelania a o dva roky verím, že kríza skončí a moja dcéra ... Blogg venovaný deťom a vnúčatám.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?