VVP Lešť- Oremov Laz
Pre tých neskôr narodených a tých, čo im mala patriť budúcnosť. (nebudem ďalej komentovať z dôvodu...), na vysvetlenie len v krátkosti. Počas vysokoškolského štúdia musel zdravý ,vlasť milujúci a odhodlaný i dušu dať v prípadnom boji divokom, muž absolvovať VK (preto bol tiež študent absolvent, to bola jeho prvá vojenská hodnosť a niekedy aj posledná). Vojenskú katedru počas tretieho a štvrtého ročníka. Teraz, by to bolo na prelome prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Našťastie sme vstúpili tam ,kde sme (v)stupili a nič také dnešní zdraví mladí muži absolvovať nemusia ,aj keď nepochybujem o ich prípadne obetavej láske k vlasti ( počuli ste, akoby sa ozvalo „zabudni kámo“ či...?). Ešte musím povedať, že počas náročného výcviku sme mali na sebe vojenskú rovnošatu, ktorú mimo službu vlasti bolo potrebné uschovávať následovne. Nohavice uložené pod matracom postele, „puky“ boli potom v poriadku. Zvršok a veľký kabát, dlhý až po členky, starostlivo odložený na vešiaku (prípadné vyžehlenie sa robilo v parnom kúpeli sprchovacieho kúta). Vojenská rovnošata bola z kvalitného materiálu, pretože vydržala od doby ,keď bola rovnošatou našich otcov a starých otcov. Takže kvalita, zvaná typu „koprivák“, z dôvodu, že na holom tele vyvolávala tento pocit, akoby vás niečo pŕhlilo. Úspešné zavŕšenie vojenskej katedry sa uskutočňovalo na VVP Lešť. Opäť pre tých skôr narodených, v tom čase veľmi známy a často spomínaný Vojenský výcvikový priestor Lešť. Bol to priestor, kde sa okrem iného hovorilo po rusky. Nie preto, že ruský jazyk bol povinne sa vyučujúci jazyk na základnej, strednej aj vysokej škole, ale z dôvodu umiestnenia „bratských spojeneckých“ vojsk. Ich umiestnenie malo byť dočasné, v tomto a iných VVP-čkách, ale aj mestách. Dopadlo to tak, že sa im u nás zapáčilo a museli odísť až po viac ako 20 (slovom dvadsiatich) rokoch. Záverečné skúšky, okrem rôznych písomných a ústnych skúšok, mali aj svoju praktickú časť. Ostré streľby zo 122mm húfnic s presnosťou na cieľ. Tých 122mm je priemer hlavne dela, nie veľkosť húfnice. Praktické skúšky prebiehali pod dohľadom skúsených vojakov z povolania v hodnosti od majora vyššie. Ale napriek prísnej kontrole sa stala chybička . Ako sa hovorí náhoda je „blbec“, ale v tomto prípade tak „blbá“ nebola. Pred každým ostrým výstrelom, nasledovala kontrola veliacich prvkov na stanovený cieľ. Samozrejme prebehla aj pred týmto výstrelom. Až na jedinú maličkosť, pri povele náplň číslo .. (a ak nebola plná) musel sa odobrať patričný počet vrecúšok s pušným prachom. Technický a fyzicky znalí už vedia čo sa stalo. Keďže obidve strany (nie politické), ale veliaca a aj obsluha dela, pri kontrole veliacich prvkov našla zhodu (obdoba roku 2010 výsledkom tejto zhody zlepenca...tiež výbuch) zaznel povel „PÁĽ“ a keďže mali nasledovať ostré streľby celej batérie, ďalšie posádky s napätím očakávali obdobný povel . Na prekvapenie všetkých zúčastnených sa ozvalo „PAĽBU STAV“ Z pozorovateľne, sleduje prípadné zasiahnutie stanoveného cieľa, bol tento povel zaslaný z dôvodu, že obsluha dela nevybrala velený počet vrecúšok pušného prachu a stalo sa, že ostrá strela letela nie k stanovenému cieľu (ďalšia paralela s vytýčeným cieľom tzv. zlepenca...),ale ďaleko ponad tábor bratských spojeneckých vojsk. Ostré streľby sme všetci úspešne ukončili. Napriek tejto udalosti sme boli všetci povýšení do hodnosti slobodník absolvent . Asi niekto, čo tento rozkaz povýšenia navrhol a podpísal, tiež nesúhlasil so vstupom a dočasným umiestnením našich bratov a spojencov. Tak sa začala úspešná vojenská kariéra študentov absolventov VK, ale o tom možno nabudúce. Tak otázka pre skôr narodených má platiť „zabudni kámo, či...“?
